Lúpežov a vyspelá kysucká kultúra

V posledných rokoch oživujú našu históriu početné monografie o jednotlivých obciach. Zvlášť aktívni sú Kysučania, z ktorých nielen mestá ako Čadca, Kysucké Nové Mesto, Krásno nad Kysucou a Turzovka a mnohé obce v regióne sa pýšia dôkladnými štúdiami o svojich pečatiach, erboch, vlajkách, prírodných pomeroch, histórii, farnostiach, remeslách, priemysle, športe, skrátka o všetkých stránkach života jednotlivých miest a obcí.

Kde je však Lúpežov z môjho titulku?

Hľadajme a nikde ho v žiadnych mapách nenájdete. Až aktívny starosta Anton Varecha mi to vysvetlil: „Tak sa kedysi volala naša obec.“ Zalistoval som v stránkach historickej časti knihy o ich obci Vysokej nad Kysucou a otváral som oči: Jeho slová potvrdzujú skutočne dobové dokumenty. Napríklad: „Co se Lupežovcov tkne“ píše sa v prameňoch v roku 1625 a 1627... alebo v záznamoch z kánonickej vizitácie z 1674 (Viszoka aliter Lupezow). Z tohto pôvodného názvu sa dá veľa dočítať i domyslieť. O obyvateľoch Lúpežova by vedeli nielen na Bytčianskom panstve, Trenčianskej stolici, ale aj bližší i vzdialenejší susedia. Napríklad v Tešínsku, Morave, Sliezsku, Poľsku, kde si vybudovali autoritu ako silní, odvážni ľudia, ktorí si široko ďaleko presadzovali svoju odvahu, lebo dokázali predovšetkým ochrániť svoje domy i územie, v ktorom žili. Podnikali však aj lúpežné výpravy do okolitých oblastí do Tešínska, Sliezska a ďalších oblastí za Moravou do blízkeho Poľska.

Aby som neprevaľoval dlho horúci zemiak tajnostkárstva, vtedajší Lúpežov je dnešná sebavedomá obec Vysoká nad Kysucou, ktorá po tieto dni oslavuje 400. výročie svojho založenia. Túto významnú udalosť nám pripomenuli už na vlaňajšej Bibliotéke v Bratislave. Postarala sa o to folklórna skupina z Vysokej nad Kysucou, ktorá do výstavných priestorov vtrhla so spevom, valaškami a dobrou náladou. Hneď som im položil prvú otázku: Čo to vyvádzate v tomto stánku besied, povznášajúcich myšlienok, nepreberných farieb obálok a knižných tvorcov? No predsa predstavujeme monografiu o našej jubilujúcej obci a jej občanov.

Celoobecnými slávnosťami pred niekoľkými dňami uchvátili početnú kultúrnu verejnosť. Pozostávali z hudby (s medzinárodne známym súborom Kelčovan a šansónmi Katky Feldekovej), výstavy výtvarných diel svojho uznávaného rodáka Mira Cipára a sprievodným slovom jeho priateľa Ľuba Feldeka. Pripomeňme si úryvok jeho básne Slovák na Mesiaci, ktorá je bytostne spojená práve s Vysokou:

Cernan mohol,
Ako Houston kázal,
Zbierať skalky bohvie načo súce
A vrátiť sa s nimi na Zem z neba
Vďaka tomu,
Že sa nedokázal
vrátiť z Ameriky na Kysuce.
Čerňan z kúskom chleba.

Básnik nemá celkom pravdu, lebo slávny kozmonaut navštívil Vysokú v roku 1974 a aj 1994, ako rodisko svojich predkov. Vysočania si ho aj náležite uctili, zriadením pamätnej izby i pomenovaním školy po ňom. Kysučania z Vysokej sa pýšia aj ďalšími osobnosťami. Patria k ním aj zázračne zachránený po nemeckej pogrome na Semeteši otec M. Cipára i odbojár J. Čuboň, svetom uznávaní drotárski podnikatelia M. a J. Dočárovocvi, M. Challan v New Yorku, významný slovenský folklórista a zberateľ ľudových piesní P. Kužma s manželkou (Osobnosť Kysúc 2002), otec a tréner známeho nášho olympionika J. Martikán (Osobnosť Kysúc 2004), známy a originálny fotograf J. Velička (Osobnosť Kysúc 2012), prof. Kachaňák, ďalší a ďalší.

Kysuce aj Vysoká nad Kysucou je kraj hrdých, šikovných i odbojných ľudí, ktorí si získali autoritu aj u susedov a stali sa ochrancami našich severozápadných hraníc Slovenska.

Dnes je ich obec pre Vysočanov zdrojom histórie, hrdosti i rozvoja ako výstižne iniciátor monografie i osláv A. Varecha vyslovil želanie, aby sa poznávanie minulosti stalo zdrojom hrdosti tejto čarokrásnej obce.

Anton Blaha
25. mája 2016